motivácia odbornosť dôvera

PaedDr. Eva Balážová - LINGUA CREDO

Bela IV. 6
Zvolen
96001
0911 422 828
eva.balazova@lingua-credo.sk

Angličtina pre školu alebo pre život?

12.10.2014 17:22

    Položili ste si niekedy otázku "Prečo sa moje dieťa učí angličtinu?".  Angličtina, čítanie, počítanie, správne písanie a iné zručnosti, ktoré dospelý človek bežne používa v každodennom živote, sú vo svete školopovinných detí jednoducho školským predmetom. Niečím, čo musí byť. Postoj detí ka angličtine je v takomto prípade skôr negatívny.  Deti nemajú prirodzenú potrebu učiť sa cudzí jazyk. Svoje komunikačné potreby ľahko uspokoja svojím materinským jazykom. Nemajú teda svoj vnútorný vlastný dôvod - hnací motor v budovaní zručnosti používať cudzí jazyk. Úlohou učiteľa či rodiča je dieťa motivovať, povzbudzovať a podporovať.

    Dôležitú úlohu zohráva atmosféra, v ktorej sa deti učia jazyk. Ak je pozitívna, (psychologicky) bezpečná, založená na dôvere, je vedecky dokázané (Krashen: Affective filter hypotheses), že sa naučia oveľa viac. Ak sa však učia pod hrozbou zlej známky, písomky alebo pod nátlakom, vzniká psychický blok, ktorý bráni osvojovaniu si učiva a dobrým výkonom. Spomeňte si na vlastnú situáciu, v ktorej ste boli nervózni, napätí a vystresovaní (napr. rozprávanie na verejnosti, maturita... a pod.) Ako Vám komunikovalo? V takých situáciách často "strácame slová". Prítomnosť priateľskej tváre, z ktorej vyžarovala dôvera vo Vás a podpora, všetko uľhčí ako m ávnutím prútika. To isté sa deje s dieťaťom. 

    Predstavme si dve situácie, v ktorých sa dieťa môže naučiť cudzí jazyk: odsťahuje sa a žije s rodičmi v cudzojazyčnom prostredí a bežná výuka angličtiny v škole - priemerne 3 x 45 minút. V druhom prípade, ktorý je bežnou praxou, má dieťa neporovnateľne menej času a príležitostí počúvať jazyk v komunikačných situáciách, snažiť sa porozumieť neznámemu, opakovať, hovoriť... Preto je nesmierne dôležité, ako žiak využije čas vyhradený na angličtinu v škole, aj ako k tomuto procesu pristupuje učiteľ. 

Objasní to príklad s čítaním textov v angličtine. Žiaci na hodine čítajú článok nahlas a potom ho majú prekladať, na domácu úlohu majú nacvičiť to isté, stretnú sa viac s problémami ako s radosťou z prečítaného. Mnohí sa boja čítať nahlas, pociťujú neistotu z neznámeho textu a desia sa výslovnosti či zlyhania pred spolužiakmi. V takomto psychickom rozpoložení nemôžeme od žiaka očakávať výkon, ba ani tvrdiť, že je motivovaný a teší sa na túto aktivitu. Doma príde na rad slovník a žiak (alebo rodič ?) bojuje s významom každého slova, zložitými gramatickými konštrukciami, ktoré často nemajú v slovenčine ekvivalent alebo majú iný slovosled. Čaro príbehu, zaujímvosť v texte alebo radosť z pochopeného zostávajú neprežité, dieťa nemá pocit úspechu. V živote čítame pre radosť, pre relax, alebo pre informáciu. Uvedený príklad je teda úplne odtrhnutý od života. Môže sa následne stať, že deti sa naučia vnímať angličtinu ako neustály problém a boj o známky, čítanie v angličtine ako nudné prekladanie a čítanie nahlas... Tento dojem môže v človeku ostať navždy a v budúcom živote tvorí prekážku v komunikácii. 

    Pri svojej práci som sa stretla s obrovským množstvom učiteľov angličtiny, ktorí si tieto fakty plne uvedomujú a sú vynikajúcimi pedagógmi. Vtedy sa deti na angličtinu tešia. Ak Vaše dieťa nevie povedať, čo sa na angličtine učili, ale bolo s hodinou spokojné a teší sa na ďalšiu, je pravdepodobné, že ste na takého fantastického učiteľa natrafili. 

    Ak patríte ke tým menej šťastným, čítajte ďalej  články na stránkach LINGUA CREDO, zapojte sa do diskusií s ostatnými rodičmi, požiadajte o odbornú radu alebo prihláste dieťa na niektorú z našich vzdelávacích aktivít.

 

   Eva Balážová